O diviakoch sa hovorí, ako o krvilačných nebezpečných príšerách. Ja som ich stretával najmä ráno, keď som šiel na bike. Bol to taký zaujímavý pocit, keď niečo zašuchotalo v kríkoch a vybehli z neho malé pásikavé diviačiky bez rodičov a motali sa po chodníčku, alebo keď cestu skrížil veľký čierny diviak, chvíľu zazeral a odklusal preč. Kebyže som pes, mám stiahnutý chvost. Ani raz však diviaky nemali potrebu ma napadnúť, naháňať a rozpárať. Naopak, hneď ako ma zacítili, utiekli.
Rešpekt
Pamätám si, ako som vždy v Tatrách chodil po lese a všade za každým pňom videl medveďa, čo ma chce zožrať. Za posledné 3 roky som ich stretol 13, z toho 3 medvedice s mladými. Adrenalín v tele bol vždy, postupne však pocit strachu nahradil pocit rešpektu. Podobne to bolo s diviakmi. Túto zimu som mal šťastie stretávať rodinku diviakov rovno pri televíznom vysielači na Kamzíku, v bratislavskom lesoparku. Postupne som si ich aj obľúbil, aj keď mám podozrenie, že práve táto skupinka mi urobila zo záhrady oranisko. Je pravdou, že ich návštevy v obývaných lokalitách nie sú príjemné.
Stretávam ich v lese ráno, naobed aj večer a poznám už aj ich spálňu, s pekným výhľadom na Bratislavu. Fotopasca pravidelne dodáva množstvo fotiek a videí, ktoré prezrádzajú, aké tajomstvá skrývajú bratislavské lesy. Za 2 noci napríklad na jednom mieste na Kamzíku zachytila srnca, párik jazvecov, zajaca, kuny, líšky aj diviaky.
Takto živé a rozmanité lesy sú skutočným pokladom pre Bratislavčanov. Cez deň plné rodín s deťmi, športovcov či seniorov. Keď detský krik na Kamzíku utíchne, les patrí zvieratám.
V rámci občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty sa snažíme chrániť tieto lesy pred nadmernou a nešetrnou ťažbou dreva, nevhodnými developerskými projektami a aktívne podporovať rekreáciu a šport. Prečítajte si sumár našej činnosti za rok 2017. A ak sa vám naša činnosť páči, môžete nás podporiť aj poukázaním 2% z vašich daní – viac info tu. Ďakujeme.
Autor je predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty.