Keď som nedávno písal blog, v ktorom som sumarizoval stav rôznych developerských projektov na Železnej studienke, ani mi nenapadlo, aký bude aktuálny. Že sa betónový skelet bývalej reštaurácie Snežienka, pri dolnej stanici lanovky v bratislavskom lesoparku, stane témou číslo jeden v mestskej časti Nové Mesto.
Je to o to zaujímavejšie, že o železobetónové ruiny posledné roky nikto ani nezakopol. Odrazu sa však z (temných) hlbín novomestského komunálu ozývajú rôzne výkriky za záchranu skeletu. Poďme však po poriadku:
Budova Snežienky bola v čase najväčšej slávy Železnej studienky obľúbená reštaurácia. Od deväťdesiatych rokov však postupne chátra. Postupne z budovy zmizlo všetko cenné, ostala len odhalená železobetónová kostra vystavená roky vplyvom počasia.
Ako to už je na Železnej studienke zvykom, opustené stavby a pozemky lákajú špekulantov. Niektoré pozemky sa dostali trvale do rúk rôznych finančných skupín, ako príklad môžem uviesť objekty bazénov a Sanatória, kde sa developer vehementne snaží presadiť zámer výstavby súkromných viladomov, pričom projekt skrýva za opravu bazénov pre verejnosť.
V roku 2006 uzrel svetlo sveta projekt premeny Snežienky na veľký hotel. Súkromná spoločnosť SNOWDROP s.r.o. dostala od Nového Mesta nehnuteľnosti do prenájmu na 99 (!) rokov. Prezentovaný projekt absolútne nezapadal do príjemného prírodného prostredia, priniesol by do lokality automobilovú dopravu a podobne. Po obrovskej vlne odporu Bratislavčanov projekt mierne upravili na menšie proporcie.
Spoločnosť našťastie projekt nerealizovala a v roku 2014, po neplnení podmienok, Nové Mesto od zmluvy odstúpilo. Ruina tak roky chátrala, až dochátrala do súčasného stavu, keď je podľa odborného posudku nebezpečná. Len samotná oprava a zabezpečenie skeletu (tj. nie výstavba) by stála 700 000 eur. Zbúranie je odhadované na 180 000 eur.
Na konci roku 2016 ožili čudné snahy o "zachraňovanie stavby", podporené záujmom developera. Napriek tomu, že aktivisti a ochranári navrhujú zbúranie starého skeletu, ktorý už dávno nespĺňa kritéria na stavbu v tomto storočí a podporujú aj vybudovanie drobnejšej drevostavby (na požičovňu športových potrieb, na priestory pre vzdelávania detí a mládeže, na menší bufet), ktorá by citlivo zapadla a ladila s prírodným prostredím, niektorí poslanci chcú za každú cenu stavbu prenajímať súkromným osobám a zbytočne veľký rozsah stavby zachovávať.
Je úplne výsmechom pre verejnosť, že tí čo dnes najviac rozprávajú o jej "zachraňovaní", vykrikujú, ako sú proti hotelom a veľkým stavbám, v roku 2006 hlasovali za pofidérny prenájom Snežienky na 99 rokov práve na výstavbu reštauračno-hotelového komplexu (!)
Príde mi pritiahnuté za vlasy tváriť sa, že poďme hľadať filantropa, čo by bol ochotný investovať státisíce eur do rekonštrukcie skeletu a ďalšie státisíce eur do výstavby "reštaurácie" v mieste, kde nie je povolený pohyb motorových vozidiel, kde nie je kanalizácia. Odhadovaná návratnosť vynaložených prostriedkov by sa pohybovala v stovkách rokov. Najmä, keď neďaleko (Rotunda na Železnej Studienke) sa pripravuje finálna fáza projektu výstavby výletnej reštaurácie.
V Bratislave sme si už zvykli, že sa lukratívne pozemky v správe mesta/mestských častí nechajú chátrať, až vznikne dopyt od "obyvateľov" škaredé ruiny nahradiť nejakým pekným sklobetónom. A vtedy sa zjaví záchranca developer a za smiešnu sumu sa dostane k stavbám a pozemkom. Snežienka vyzerá ako presne tento prípad.
Ako občianske združenie Iniciatíva Naše Karpaty, sme poslancom navrhli, aby bola ruina zbúraná. Aby sa odstránila aspoň jedna z bradavíc špatiacich Železnú studienku. A aby sa následne rozbehol proces, v spolupráci s Mestskými lesmi, ochranármi, občianskymi aktivistami a inými skupinami, ktorým na lesoparku záleží, s cieľom nájsť najlepšie využitie priestoru. Proti bufetu alebo malej reštaurácii nič nemáme, avšak lokalita okolitých Drieňovských lúk, dostupnosť z Kamzíka aj Partizánskej lúky, pekné okolité prírodné prostredie, je ideálny potenciál pre sofistikovanejšie riešenie, ako výstavbu veľkej reštaurácie. Mestským lesom chýba kvalitnejší priestor na vzdelávanie detí z bratislavských škôl ako aj priestor pre odprezentovanie archívnych materiálov o technických pamiatkach Hornej Mlynskej doliny.
Lesopark musí byť oázou kľudu a pokoja, bez áut, hluku a exhalátov. Budeme preto tvrdo presadzovať zbúranie tohto skeletu. Vieme si tu predstaviť vysadené stromy, ale aj malý bufet či požičovňu športových potrieb, avšak určite nie stavbu v zbytočne veľkom rozsahu.
Autor je člen občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty.
Ak sa vám naša činnosť páči, môžete nás podporiť aj prostredníctvom 2% z vašich daní.